Venezuela na ceste k prezidentským voľbám

Autor: Ľubica Schulczová-Hauswaldová | 10.4.2013 o 21:38 | (upravené 10.4.2013 o 22:07) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  220x

Nicolás Maduro nie je žiadny Hugo Chavez.  Zosnulý venezuelský prezident ho síce navrhol ako svojho nástupcu, ale už teraz je zrejmé, že 50-ročný doterajší viceprezident zatiaľ nemá na to, aby Chaveza ako osobnosť nahradil aj keby nadchádzajúce nedeľné predčasné prezidentské voľby vyhral.  Pričom v tejto chvíli vôbec nie je také isté, že víťazstvo má zabezpečené.

V  období veľkého politického aj citového šoku bezprostredne po Chavezovej smrti 5. marca, sa Maduro viezol na vlne smútku a súcitu. Bezpečne viedol v predvolebných prieskumoch verejnej mienky ako favorit volieb stanovených na 14. apríla pred spoločným kandidátom venezuelskej pravicovej opozície, ktorým je Henrique Capriles Radonski. V ostatných dňoch sa však rozdiel výrazne znížil a v niektorých prieskumoch dokonca vyrovnal.

Aj keď mnohé svetové masmédiá niekedy vykresľovali bývalého prezidenta skôr ako karikatúru alebo skôr ako druh šaša, v skutočnosti bol  Hugo Chavez vo Venezuele veľmi populárny ako politik aj ako človek.  Nielen medzi tými najchudobnejšími. Nesporne charizmatický prezident dokázal osloviť Venezuelčanov takmer všetkých spoločenských  vrstiev a demografických kategórií.

Spomínam si, ako sme v Caracase sedeli v elegantnom byte matky mojej priateľky Patricie,  rodiny bezpečne zakotvenej vo vyššej strednej vrstve. V televízii vysielali známy nedeľný televízny  program Aló Presidente!, kde sa Hugo Chavez dokázal aj niekoľko hodín divákom priamo privrávať, politicky ich presviedčať,  diskutovať na široký okruh tém, rozdávať príkazy ministrom svojej vlády, spievať a zabávať. Kým európskemu alebo severoamerickému divákovi by bol takýto program  cudzí až smiešny, vo Venezuele a v latinsko-americkom kontexte vôbec bol veľmi populárny.

Podobne populárna bola Chavezova sociálna politika, ktorá priniesla do života obrovskej masy venezuelskej chudoby zásadné zmeny v podobe štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti, vzdelania, dotovaných cien základných potravín a ďalších sociálnych programov.  Aj v odľahlých dedinách, ktoré som navštívila, vyrastali školy, zdravotné a kultúrne strediská.  Takéto veľkorysé programy mohli byť financované vďaka obrovskému ropnému bohatstvu krajiny.

Chavezova garnitúra síce otriasla mnohými veľkými firmami a znárodnila strategické podniky vrátane ťažby ropy a ropného priemyslu, ale inak zachovala trhové hospodárstvo. V Caracase, na húfne navštevovanom ostrove Margarita, v ďalších mestách a mestečkách vládol čulý obchodný ruch, súkromné reštaurácie, kluby a hotely boli plné. Na populárnej riečnej trase k Anjelskému vodopádu, v národnom parku Canaima, pôvabných ostrovoch pozdĺž pobrežia sme stretávali turistov z Nemecka, Japonska, Španielska, vlastne z celého sveta. Vďaka tomu zostal Chavez populárny aj medzi strednou vrstvou a bezpečne si uchoval moc od roku 1999 až do svojej smrti.

Pomáhala mu v tom aj roztrieštená opozícia. Ani v minulom roku, kedy sa pravicové strany po zložitých rokovanich prvýkrát dohodli na spoločnom kandidátovi Henrique Caprilesovi, ktorý kandiduje aj teraz, však nemal Chavez problém vyhrať voľby. 40-ročný Capriles, mladistvý guvernér štátu Miranda, má nevyhnutnú charizmu, je sympatický a vie osloviť voličov.  A vo svojich kampaniach hojne využíva aj to, čo mnohí práve vyčítali zosnulému prezidentovi:  populizmus. Prisľúbil zachovať populárne sociálne programy vrátane zdravotnej starostlivosti, sociálnych dávok a podpory bývania pre chudobné vrstvy.  Takisto sľúbil, že nielen zachová, ale dokonca rozšíri  tzv. sociálne misie do najbiednejších oblastí, ktoré zaviedol Chavez.

Vo svojom volebnom programe zdôrazňuje mnohé rovnaké alebo podobné prvky, ktoré mal minulý rok v programe aj zosnulý vodca. Napriek príjmom z ropy má Vezuela stále veľké problémy, ktoré robia aj život bežných občanov mizerným temer každodenne: všadeprítomná korupcia, obrovská kriminalita, nevyhnutnosť vysokých dovozov potravín vrátane mnohých základných potravín ako cukor, káva, hovädzie mäso a ďalšie.

Veľkou výzvou zostáva aj pozemková reforma. Napriek tomu, že začiatkom 60-ych rokov minulého storočia boli rozdelené obrovské množstvá pôdy a pridelené aj drobným roľníkom, v období nástupu Huga Chaveza k moci už bola takmer všetka poľnohospodárska pôda v pôvodnom stave. Noví majitelia nemali financie, poľnohospodársku techniku ani dostatočné odborné vedomosti, aby mohli úspešne čeliť už etablovanej konkurencii. Z tohto dôvodu sa teraz mala uskutočniť ďalšia pozemková reforma, ktorá by riešila nielen rozdelenie pôdy, ale aj sprievodné problémy.

Volebné programy oboch hlavných kandidátov sa k sebe  - aspoň slovne - dosť priblížili.  Kým počas jednomesačnej kampane Henrique  Capriles však potvrdil svoju charizmu, Nicolás Maduro potvrdil, že zatiaľ nedosahuje úroveň svojho mentora.

Okrem nich v nastávajúcich prezidentských voľbách vo Venezuele kandiduje ešte 5 ďalších politikov, ktorí však nemajú šance na úspech.

 

(V tomto článku som použila aj informácie od mojich venezuelských priateľov Patricie a Asiera.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?